Vlk dravý
Vlk dravý (Canis lupus) - Potrava, lov a spôsob života
Vlk je spoločenské zviera. Okrem krátkeho obdobia ruje žije v rodinných svorkách s pevne sociálnou organizáciou a hierarchiou. V dôsledku spoločenského života vo svorkách sa u vlkov vyvinuli špecifické prejavy správania, ktoré slúžia najmä na vzájomnú komunikáciu. Najznámejším dorozumievacím prejavom je vytie a značkovanie teritória močom a trusom. Teritórium vlkov je veľké, veď cez noc prejdú niekedy až 60 km, a preto sa hovorí, že vlka živia nohy. Rodičovský pár síce loví, kým sú vĺčaťa malé, len v okruhu 10 - 15 km, pretože svorka vtedy vedie usadlý spôsob života, no v jeseni keď sú už vĺčaťa odrastené začína kočovať a svorka sa v nevegetačnom období môže potulovať v okruhu väčšom ako 100 km, kde loví dobre organizovanou nadhánkou. To trvá až do jarného obsadzovania brloha a okolia. V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín. Najčastejšie je vo svorke len rodičovský pár (pár alfa -ide o zväzok trvalejšieho charakteru, pričom v celej svorke rodí len samica alfa) a ich tohtoročné a vlaňajšie potomstvo, ktoré sa k svorke pripája až v jeseni keď sú už vĺčaťa odrastené. Pri tejto svorke sa môže zdržiavať aj nejaká staršia teta alebo strýko. V treťom kalendárnom roku života vlky opúšťajú svoju svorku a vyhľadávajú si nové teritória a sexuálnych partnerov čo neskôr vedie k vytvoreniu ďalšieho a páru a tým aj svorky. Vo svorke panuje prísna hierarchia, šéfom je vlk alfa a vlčica alfa dominuje najmä mladším samiciam. Vzájomná agresivita sa zmierňuje rôznymi signálmi, prejavmi dominancie, subdominancie, imponovania, hrozby, strachu, hrami a inými ako aj je to u psoch.
Medzi jej členmi panujú úzke priateľské a psychické väzby, udržiavajúce súdržnosť svorky, bez čoho by nemohla loviť väčšiu korisť. V čase odchovu mláďat vlky okrem iného spôsobujú aj najväčšie škody, pretože potrebujú pre mláďatá veľa mäsa, ale nemôžu sa od nich príliš vzdialiť. Hlavnou potravou vlka sú voľne žijúce kopytníky a to asi 90 %, u nás najmä jelene , diviaky a srny, teda prežúvavú aj neprežúvavú srstnatú raticovú zver, prenasleduje aj líšky (ale nerád ich konzumuje) a rysy, príležitostne sa môže dostať do konfliktu s medveďom, najmä s mladým a neskúseným, ale nepohrdne ani rôznymi menšími stavovcami, hlodavcami, ktorých podiel na celkovej skonzumovanej biomase je bezvýznamný. Priživí sa aj väčším hmyzom a lesnými plodmi. V niektorých oblastiach sú významnou zložkou potravy vlka aj zajace, najmä beláky na severe Eurázie. S obľubou požiera aj zdochliny teda sa nevyhýba ani kadáverom, no často krát napáda aj domáce kopytníky -hospodárske zvieratá, najmä ovce. Na jeden vpád vlka do košiara, môžu doplatiť aj desiatky oviec, pokiaľ ich nestrážia dobre vycvičené a silné psy alebo okolo košiara nestojí elektrický oplôtok. Vlky svojím spôsobom lovu síce testujú biologickú kvalitu a zdravotný stav koristi, čo je evidentné najmä v otvorenej tundrovej a stepnej krajine, a lovia prednostne najslabšie jedince. Ale často strhnú aj zdravé a silné zvieratá. Primeraný počet vlkov má v prírode dôležitú selekčnú a asanačnú funkciu. Tým, že teda nelovia len zdravé a silné jedince, ale aj choré, slabé a staré (taktiež aj mláďatá) teda prirodzenou cestou vytriedia stav zveri na únosný počet a zabezpečia ako kvalitu a dobrý zdravotný stav tak aj vhodnú likvidáciu uhynutej zveri, jej častí a pod., ale keď sa nadmerne rozmnožia, stávajú sa vážnou hrozbou pre poľovnícky manažment raticovej zveri. Vlk je spoločenské zviera. Okrem krátkeho obdobia ruje žije v rodinných svorkách s pevne sociálnou organizáciou a hierarchiou. V dôsledku spoločenského života vo svorkách sa u vlkov vyvinuli špecifické prejavy správania, ktoré slúžia najmä na vzájomnú komunikáciu. Najznámejším dorozumievacím prejavom je vytie a značkovanie teritória močom a trusom. Teritórium vlkov je veľké, veď cez noc prejdú niekedy až 60 km, a preto sa hovorí, že vlka živia nohy. Rodičovský pár síce loví, kým sú vĺčaťa malé, len v okruhu 10 - 15 km, pretože svorka vtedy vedie usadlý spôsob života, no v jeseni keď sú už vĺčaťa odrastené začína kočovať a svorka sa v nevegetačnom období môže potulovať v okruhu väčšom ako 100 km, kde loví dobre organizovanou nadhánkou. To trvá až do jarného obsadzovania brloha a okolia. V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín. Najčastejšie je vo svorke len rodičovský pár (pár alfa -ide o zväzok trvalejšieho charakteru, pričom v celej svorke rodí len samica alfa) a ich tohtoročné a vlaňajšie potomstvo, ktoré sa k svorke pripája až v jeseni keď sú už vĺčaťa odrastené. Pri tejto svorke sa môže zdržiavať aj nejaká staršia teta alebo strýko. V treťom kalendárnom roku života vlky opúšťajú svoju svorku a vyhľadávajú si nové teritória a sexuálnych partnerov čo neskôr vedie k vytvoreniu ďalšieho a páru a tým aj svorky. Vo svorke panuje prísna hierarchia, šéfom je vlk alfa a vlčica alfa dominuje najmä mladším samiciam. Vzájomná agresivita sa zmierňuje rôznymi signálmi, prejavmi dominancie, subdominancie, imponovania, hrozby, strachu, hrami a inými ako aj je to u psoch.
No však pozor! -Besný vlk je veľmi nebezpečný a útočí aj na ľudí. Zdravý vlk sa človeku vyhne a zaútočí iba vo výnimočných prípadoch, najmä na nestrážené deti, ako napr. v niektorých oblastiach Indie a na konci druhej svetovej vojny aj v bývalom ZSSR, v oblasti Vjatky (Kirov).Stáva sa to vtedy keď ľudia vlky nelovia, takže sa ich neboja a pri nedostatku potravy zaútočia aj na nich. U nás takéto prípady nie sú známe. Ak sa vlky nelovia, môžu sa postupne sinantropizovať, -privyknú si na ľudí a navyknú si hľadať obživu blízko ľudí, začnú vnikať za potravou do ľudských sídlisk, kde navštevuje smetiská, chytajú potkany, mačky, psy a pod. Ak je neskôr sociálna štruktúra vlčej populácie narušená môžu sa krížiť s túlavými, resp. zdivenými psami. Takéto krížence sú potom mimoriadne odvážne a nebezpečné. Okrem toho vážne znehodnocujú čistotu rodu vlkov, a teda samotné druhy vlkov existujúce takmer od ich samotného vzniknutia.
Kontakt
Poľovnícke Združenie "Jaličňák" Vápeník
Vápeník090 02
okr. Svidník
+421 905 619120
